Potešte sa z krásy kvitnúcich kaktusov

kaktusy

Je to pôžitok z pôsobivých premien a žiarivých, iskrivých kvetov. Pristavíte na slnečné miesto dvora neveľký stolček, vyplníte jeho plochu kvetináčikmi s kaktusmi a ponecháte ich po celú sezónu rozmarným vrtochom klímy.

Bez toho, aby ste čo i len trocha načúvali ich potrebám, kocháte sa ich jedinečnou krásou. Sledujete ich nevšedné tvary a farby, objavujete nastupujúce puky, pozorne vyčkávate na ich otváranie a ak sa na vás vyvalí festival rozkvitnutých kvetov, viete že ste uprostred sezóny.

Čím sú kaktusy svojim spôsobom jedinečné? S výnimkou občasného presádzania nevyžadujú žiadnu starostlivosť. Od prírody sú natoľko húževnaté, že prekonajú všetky rozmary počasia našej klímy.

Cyklus sa začína v polovici mája

Po pol roku driemania v nestráženom kúte pivnice prichádza čas pre sťahovanie. Poobmetáte zo stolíka vo dvore hnijúce lístie, poukladáte na neho kaktusy ako bonbóny do škatuľky a prikryjete ich na pár dní netkanou textíliou, aby neutrpeli šok z prudkých slnečných lúčov.

Nič ich neprebudí k životu tak výdatne, ako poriadny dážď. Nezáleží na tom, či príde z oblohy, alebo ich energicky zlejete krhlou vy. Voda odplaví prach s pavučinami a scvrknuté, stiahnuté tela kaktusov sa začnú nadúvať životom.

Dychtivo sajú vodu takmer do prasknutia, aby v zápätí začali formovať nesmelé púčky. Rýchlo zavetria, že prichádza sezóna života a rozmnožovania. Jediná šanca na to, aby zaistili svoju nesmrteľnosť.

Záplava žiarivých kvetov

Niektoré púčiky sú spočiatku nenápadné – v prstencoch ukryté pod ostňami. Iné s prudkosťou rašia na vrchole kaktusových hlávok . Ba sú i také kaktusy, ktoré na hrane prasknú, aby priamo z rany formovali nový puk.

Nezáleží na tom, či má kvet veľkosť dlane, alebo je útly ako včielka – avšak o to početnejší. V ríši rastlín málokedy nájdete tak žiarivé kvety, aké majú práve kaktusy. Vábia hmyz, robia radosť ľuďom.

Raz sa zastavíte nad zvláštnosťou farieb zeleného piestika, inokedy vás prekvapí, že sila vône prichádza až so zapadajúcim slnkom. Isté však je, že kvety sú natoľko rôznorodé a pôsobivé, že sa vám nezunujú ani po rokoch.

Nepotrebujete vedieť ich mená, nerobíte si starosti s pretrhávaním buriny a nenahnevá vás ani zemná osička, ktorá si nakladie do kamenistého substrátu vajíčka pre zachovanie svojho rodu. Strpíte i slimáka, ktorý kde-tu čosi ochutná. Všetko je iba o kráse kvetov.

Pred mrazmi späť do pivnice

Hoci sa s výnimkou kochania o kaktusy vo dvore nijako nestaráte, predsa len ku konci jesene príde deň, keď už sa začína vravieť o tom, že sa objavia prvé mrazy. Práve to je signál na to, aby ste kaktusy odniesli tam, kde na pol roka patria – do pivnice.

Do regála, kdesi v tmavom kúte, priamo po boku skrutiek, matíc a káblov. Bez vody a starostlivosti tam pomaly preschnú a uložia sa na zimný spánok. Celé mesiace budú driemať a žiť zo svojich, nahromadených zásob. Až kým nepríde nová jar a sťahovanie do dvora.

Čo je na tomto pôžitku príjemné? Netreba vám stavať zimné záhrady, skleníky a klásť si na plecia bremeno tisícok kvetináčikov len preto, aby ste mali z každého aspoň po kuse. Čo prerastie cez stolík, nech putuje niekomu do daru – pre radosť. Inak sa pôžitkársky koníček zmení na bremeno, ktoré nie je potechou, ale iba nenaplnenou, pustnúcou povinnosťou. To prenechajme botanikom, vedcom, šľachtiteľom a výskumníkom.

Napísal
Viac od autora Milan Gigel

Zeleninová panvička s kuracími štvrťkami – oslava drobnochovu a záhrad

Je to oslava posledného zberu úrody zo záhradky v sprievode chutného, kuracieho...
Čítajte viac...

Pridaj komentár